Baví ma čítať. Aj písanie je sranda, ale len raz za čas, keď to robím často tak som sám sebe na smiech. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kým sa to všetko rozmrzí mám ešte chvíľku. Chvíľku na seba. Voda kvapká z ladničky na dlaždicovú podlahu. Vaňa je plná poličiek, minipoličiek a samozrejme vajíčkodržiaka z dverí chladničky. Všetko už som umyl, ale vrchná polica od mrazáku sa nechce rozmraziť, tak mi lezie na nervy.
Eva ma donútila začať chodiť do posilovne. To čo som si myslel že mi doteraz nechýbalo zrazu pozorujem v zrkadle a komentujem slovami „preboha“ alebo „rob s tým niečo“. Začalo to nevinne prvou návštevou a nesmelým okukávaním strojov a namakaných chlapov. To bolo minulý týždeň. Dnes som v štádiu „kedy si pôjdeme zamakať, potrebujem čosi urobiť s tým bruchom“, prípadne „máš na to a jeď kanče“.
Stretli sme sa na tých mostoch čo sú pred akadémiou vied, dolu pod hlavnou stanicou. 19:35. Meškal som 20 minút čo je len o 5 viac ako je slušné. S Ondrejom sa poznáme už veľa rokov, tuším takých 7. Bývali sme spolu na výške. Srandovný chlap, mám ho rád. Najskôr pochod medzi skalami, potom do ľava, na dohľad od krčmy, ktorej názov si za toho b... nemôžem zapamätať. Niečo s pohrebom ale neviem už čo. Vždy to zabudnem. Potom sa cesta vinie ako ulita slimáka až skončí pred stĺpom na ktorého vrchu stojí bojovník, alebo dvaja? No proste Slavín ako vyšitý.
Sedím na dvoch vankúšoch. Na plávajúcej podlahe a dvoch vankúšoch. Prečo sa volá tá podlaha plávajúca? Eva je v robote a ja som sám chlap v jednoizbovom byte, ktorý je voňavým a príjemným vezením, hangárom z ktorého štartujem na budúci mesiac do sveta biznisu, peňazí a absencie voľného času.
Buddha bol chlap. Možno nie obyčajný, ale bol z mäsa a kostí. Žiadny syn bohov alebo vyvolený mesiáš. Bol to človek, ktorý sa nebál ísť za svojím cieľom tak dlho, až ho dosiahol.
Mal som istý čas sám izbu na piatom poschodí bloku VIII. Bol to študentský internát na Hlinách, kde som trávil čas okrem trápenia sa s profesormi, docentami, doktorantami, učiteľmi, spolužiakmi, spolužiačkami, vedúcou a vrátničkami. Dve postele som mal spojené do jednej. Býval som sám, čo bolo aj na tie časy šokujúce. Lampa príjemne osvetľovala oranžovo hnedú károvanú deku, na ktorej som ležával a čítal knihy. Veľa kníh. Knihy boli všade. Každý večer som niečo čítal alebo písal. Frajerka so mnou z akýchsi príčin nespávala a ja som sa vylieval do denníka, pil pivo, vetral sa na balkóne a sníval.
Stretli sme sa v Paríži na francúzskom petrolejovom inštitúte. Bol z Tokya a na prvý pohľad pôsobil dojmom dobrého človeka s prirodzeným rešpektom. Volal sa Shiki. Stretnutie s ním mi dalo viacero vtipných zážitkov, obitý zadok a zopár zaujímavých životných postrehov....
V sobotu 22. septembra 2007 som si splnil jeden zo životných snov, ja Mišo (študovaný basketbalista), kámoš Andrej (dobrý právnik) v spolupráci so Sylviou (Andrejova frajerka a finance controllor) a Samom (Sylviin mladší brat, 12 rokov, žiak strednej školy) sme založili hudobnú kapelu…
Sadol som si a začal novinový rituál. Bol tuším štvrtok. Cestoval som metrom číslo 2, smer Porte Dauphine. Francúzsky hlas niečo ohlásil v reproduktoroch, ale moja slovná zásoba nestíhala. Podľa mužského hlasu sme milý cestujúci a za niečo nám ďakujú. Ja mám svoje noviny! Ukazovali najskôr niečo o politike, štrajku alebo krásnych nohách.
Ja proste milujem dobrú hudbu. Niektorá hudba vo mne zobúdza len zriedka zakúsiteľnú radosť žiť, radosť počúvať to, prežívať to s hudobníkmi, byť tam kde práve som. Heh. Nemám rád články o hudbe, lebo mi prídu precitlivelé alebo používajú slová, ktorým nerozumiem. Veď hudba môže byť tak jednoduchá a krásna.
Študoval som v Žiline. Spolubývajúci ma rýchlo presvedčili že som „šalený kedz nevypijem“ a tak som radšej netrhal partu. Časom som pochopil že štúdium na vysokej škole je o nedočkavých spolužiačkach, o tom ako prepiť kamošov a o vyhýbaní sa štúdiu.
Bývam v lacnom byte na predmestí Paríža. Mal som šťastie a dostal som štipendium na to aby som sa niečomu naučil, ale nie zas toľko, aby som to preháňal...
Pohrýzol ma pes. Mám z toho paniku či nebol besný. Majiteľ tvrdil že bol v pondelok u lekára ale jeden nikdy nevie.
